|
Liptovský
Mikuláš sa rokladá na severnom Slovensku v strede Liptovskej kotliny
medzi Západnými, Nízkymi Tatrami a Chočskými vrchmi. V blízkosti je
priehrada Liptovská Mara, aquapark Tatralandia, Demänovské jaskyne.
Liptovský Mikuláš bol osídlený už v bronzovej dobe. Dôkazy o
Slovanskom osídlení, ktoré tiež boli veľmi významné
sú sprístupnené v kostole Svätého Mikuláša, kde boli nájdené
základy staršej kaplnky a veľké pohrebisko (používané už pred rokom
1200). Prvá písomná zmienka o Liptovskom Mikuláši sa datuje od
roku 1286, kedy mesto sa nazývalo ako sídlo po patrónovi kostola
Svätého Mikuláša. Tento patrón je stvárnený na pečati a korune
mesta. V prvej polovici 14 storočia mesto Liptovský Mikuláš malo
významné obchodné postavenie. V roku 1424 malo mesto výsadu
organizovať trhy dva krát do roka, čo sa traduje až do dnes. Okolo
roku 1443 Pongrác rozkázal zosilniť kostol, čo urobilo Lipt. Mikuláš
malým mestom s pevnosťou a ešte väčším významom. V 17 storočí bolo
mesto na vrchole rozmachu v sociálnej a obchodnej oblasti. Popri
poľnohospodárstve, sa obchod a remeslá v ktorých stredoveké cechy
hrali rozhodujúcu úlohu, dosiahli ďalší väčší rozmach. V Lipt.
Mikuláši pôsobili hlavne krajčírske, kováčske, zámočnícke,
kožušnícke, obuvnícke, mäsiarske a mlynské cechy. V roku 1677 sa
Liptovský Mikuláš stal centrom a okresnou oblasťou a miestom kde
zasadali okresné stretnutia a súdy. Juraj Jánošík, známy zbojník bol
vypočúvaný v roku 1713. V 18 storočí počet cechov sa rozrástol.
Koncom 18 storočia Židia reprezentovali veľké percento mestskej
populácie a vlastnili mnoho firiem, obchodov. Židia
obchodovali najmä s drevom, kožou, textilom, pálenkou a vínom.
|
Cechy
a čiastočne obchodný vývoj ovplyvňovali stavebné aktivity. Na
námestí obyvatelia vybudovali väčšie - pevnejšie stavby, ktoré
slúžili ako obchody, sklady a dielne. Koncom 18 storočia postavili
Župný dom. Okresná administratíva bola pod kontorlou
stredovekej aristokracie. V tomto období garbiarstvo, produkcia
plachtoviny, dreva a obchod vzrastali. V 19 storočí sa Liptovský
Mikuláš stáva centrom kultúrneho, spoločenského a politického
života. V 1829 bola v meste založená prvá verejná knižnica, v
1830 tu začalo pôsobiť prvé Slovenské ochotnícke divadlo a v
1844 založili kultúrne spoločenstvo Tatrín, predzvesť Ligy pre
pokrok Slovenského Národa (čo je Matica Slovenská) a ešte viac: v
Liptovskom Mikuláši bol sformulovaný prvý politický program Slovákov
– Petícia Slovenského národa. Ekonomickému rozvoju významne
napomáhala stavba Košicko – Bohumínskej železnice v sedemdesiatych
rokoch 19 storočia. Koniec 19 a začiatok 20 storočia je známy
organizovaným robotníckym hnutím. V budove Čierny Orol sa 1 mája
1918 koželúžnici postavili proti vojne a za spoločný štát Čechov a
Slovákov čo nesporne bol pamätný deň.
|